Klinická adiktologie

„Důležitým cílem léčby i doléčování je naučit závislé trávit volný čas bez drog a užívat si to. Klienti mnohdy zaplňují svůj den maximem povinností, často nevědí, co jiného by mohli dělat. Je proto zásadní nabídnout jim různé alternativy trávení volného času ve smyslu integrace do normálního života.“ (Kalina a kol., 2015, 475).

Publikácia venujúca sa teórii, prevencii, liečbe a výskumu užívania návykových látok, ale aj nelátkových závislostí. Sprvu kniha pôsobí akoby bola vhodná len pre pracujúcich, ktorí už v za sebou majú veľa teoretických skúšok zo základných okruhov adiktológie a akoby ju teda dokázal čítať iba človek, ktorý už je začlenený do odboru. Avšak autori ju koncipujú tak, že vysvetľuje aj základy, ako napr. čo je to odvykací stav, a to detailne, takže si človek môže vytvoriť ucelený obraz o problematike, ktorá ho z oblasti adiktológie zaujíma. Je však aj poňatá veľmi ľudsky a princípy, ktoré považujú autori za dôležité pre prácu so závislými, zasadzujú opakovane aj do menších podkapitol. Je to veľmi prehľadná publikácia a keď človek potrebuje nájsť niečo konkrétne za relatívne krátky čas, dovolím si tvrdiť, že sa mu to podarí, čomu nenapomáhajú len štruktúry kapitol, ale aj početné tabuľky či odrážky.

Ako študentke 5. ročníku psychológie je pre mňa veľmi prínosnou, pretože aj keď za sebou máme teoretické základy adiktológie, rozhodne je pre výkon práce dôležité sa oboznámiť aj publikáciami, ktoré spájajú teoretické základy so skúsenosťami z praxe, čo táto kniha spĺňa. Predstavuje totiž nespočetne mnoho doplnkových informácii o práci s klientom, napríklad formou nízkoprahových a ambulantných služieb nebo diagnostiky, ale prepájajú ich napríklad s poradenstvom či terapiou. Pri jej komplexnosti však nemôžeme úplne očakávať, že nám do praxe zasadí aj všetky terapeutické prístupy. Autori zvolili ako najdôležitejšie tie najúčinnejšie – KBT, skupinovú terapiu a pochopiteľne rodinnú terapiu. Avšak nájdeme v nej aj princípy iných škôl, keďže sa v nej dočítame napríklad aj o potrebe hľadania nového zmyslu života u pacienta.

Najviac ma na knihe bavili pasáže, kde boli popísané neurobiologické súvislosti. Bolo to pre mňa príjemným opakovaním, ale aj rozšírením preberaného učiva. Páčili sa mi doplňujúce ilustrácie, ktoré hodnotím ako jedny z najlepšie vypracovaných spomedzi odborných kníh venujúcich sa neuropsychológii. Avšak obzvlášť na mňa zapôsobili aj rodinné faktory vzniku a udržiavania závislostí a najviac bod, kedy autor opísal, že aj rola detí ako dôverníkov pre ich rodičov je jedným z rizikových faktorov rozvoja závislosti. Verím, že v knihe nájdu inšpiráciu okrem adiktologov a klinických psychológov aj lekári, pretože je zasadená do vhodného medicínskeho kontextu, ale tiež sociálni pracovníci, zdravotné sestry či záchranári.

Zdroj: Kalina a kol. (2015). Klinická adiktologie. Grada.