Deníček psychiatričky

„…Nakonec mi to nedalo: „Ještě jste se nezeptal, jestli pořád pracuju v té psychiatrické nemocnici“. 

„Nezeptal. Ale vzhledem k tomu, že máte každou ponožku jinou a před pěti minutami jste se snažila urputně odemknout zámek na dveřích propiskou, je mi to celkem jasný“.

Jo. Když se daří, tak se daří“ (Moricová, 2021, 87).

Kniha, ktorá predstavuje životné strasti ale aj radosti psychiatričky, je rozhodne ojedinelým kúskom. Pôvodne som si knihu zaobstarala preto, aby som sa pri nej povzniesla nad ťažkosti spojené s touto prácou, lebo vnímam, že humor je potreba pri zvládaní náročných udalostí. Autorka tejto knihy si je toho až moc dobre vedomá. Preto jej kniha je popretkávaná nevšednými úsmevnými situáciami či myšlienkami, ktoré autorka sama dodáva aj do trpkých prežitých chvíľ. Avšak nedá sa tvrdiť, že by si autorka chcela zo všetkého urobiť srandu. Táto publikácia z môjho uhlu pohľadu predstavuje aj osvetu práce psychiatra vo svojej trpkosti a každodennej náročnosti. Možno pri jej čítaní však prísť k pocitu, že to, čo pracovník na psychiatrii zažíva a čo prežíva doma mimo služieb, je v poriadku. A že vždy sú nové začiatky a nádej. To bolo pre mňa posolstvom, ktoré si najviac odnášam. Lebo v ťaživej realite je niekedy skutočne dobré vedieť sa držať aspoň takto jednoduchej pravdy. Ale myslím si, že pre každého pracovníka na psychiatrii či študentka s týmto zameraním je skvelé, keď knihu prečíta sám a nájde v nej to svoje posolstvo, ktoré potrebuje. Je to skutočne rôznorodá kniha, ktorá sa dá čítať kdekoľvek ju zrovna otvoríte a tým, že má veľmi stručné podkapitoly, nie je preťažujúca. Je síce viac určená pre (potenciálnych) lekárov, ale myslím, že v nej nájdu zaľúbenie aj študenti a pracujúci z rôznych odborov, ktorí pracujú na psychiatrii.

Zdroj: Moricová, A. (2021). Deníček psychiatričky: aneb pro (d)uši neslyšíš. Grada.